Dežo Hoffmann ŽIVOTOPIS

Dežo

Hoffmann

životopis

cena mesta Žilina in mimoriam

Ocenenia za rok 2014

rodák z Banskej Štiavnice

* 24.mája 2012

od 2. svetovej vojny do konca života žil v Anglicku

+ 26.marec 1986

Rodný dom Deža Hoffmanna

príbeh

jedného

rodáka

zo Štiavnice

Z Banskej Štiavnice do veľkého sveta

V štiavnickej matrike sa uvádza, že 24. mája 1912 sa Kornélii a Lajosovi Hoffmannovi židovského pôvodu narodil syn, Dezider. Nemal žiadnych súrodencov. S rodičmi býval v dome Pod Červenou studňou, ale po otcovej smrti sa matka a syn sa presťahovali do Žiliny. Dežo tam chodil do základnej školy, neskôr sa z neho stal samouk typograf. Vojenskú službu absolvoval v Piešťanoch. Po vojenskej službe odišiel do Prahy, kde si vyskúšal rôzne povolania. Stretol sa aj s hviezdou nemého filmu Hedou Kieslerovou, ktorá mu otvorila dvere do sveta fotografie. Dostal príležitosť stať sa členom tímu kameramana Otta Hellera v AB štúdiu. A tu sa začala jeho práca s objektívom, hoci zatiaľ len s kamerou.

Nastúpil do americkej filmovej spoločnosti 20th Century Fox. Po absolvovaní stáže v Paríži dostal jeho prvou úlohou – zachytiť Mussoliniho inváziu do Etiópie. Odtiaľ odišiel Dežo do Španielska, kde zaznamenával udalosti občianskej vojny. So slávnym spisovateľom sa stal členom nerozlučnej trojky. Dežo, Ernest Hemingway a Robert Capa, americký fotograf maďarského pôvodu, ktorý sa narodil v Kráľovskom Chlmci na východnom Slovensku.

Keď sa Dežova videokamera stala nepoužiteľnou, vymenil ju za kameru, ktorá snímala statické zábery počas cestovania v celom Španielsku. V Španielsku bol Hoffmann ženatý, no veľa ľudí o tom nikdy nevedelo. Jeho manželstvo nebolo niečo, o čom sa rozhodol diskutovať, pretože jeho manželka bola zastrelená len pár týždňov po svadbe pri prechode cez vojnový front. Po tejto dušu trhajúcej rane nasledovala ďalšia – strelná rana do lebky, po ktorej odišiel Dežo do internačného tábora na francúzskej strane Pyrenejí. Ako sa dostal do Anglicka, nevieme. Tam najprv vstúpil do našich jednotiek, potom do Kráľovského letectva. Po druhý krát sa oženil v Anglicku s dievčaťom židovského pôvodu Lilly. Spolu mali dcéru Dolores a syna Davida. Po vojne sa Dežo plánoval vrátiť domov do Prahy. Mal už letenku a ako Marián Pauer vo svojom životopise píše: „K Dežovi prišla pani s dieťaťom. Pani trvala na tom, aby jej dal svoje miesto tak, aby on mohol ísť neskôr, iným lietadlom. Dežo súhlasil. Neskôr si prečítal noviny a zistil, že lietadlo havarovalo a nikto neprežil.

A tak zostal v Londýne. Začal fotiť pre hudobný magazín Record Mirror, kde Dežo a jeho kolega John Douglas odštartovali úplne novú éru fotografie. Za poplatok si od nich mohli záujemcovia objednať fotografie. V priebehu troch desaťročí Dežo nafotil viac ako milión záberov. Mal päťdesiat, keď stretol Beatles. Kariéru však neukončil. Naopak, dobehla ho ich zanietenosť a mnohé hudobné inovácie. Nafotil viac Beatles, ako ktorýkoľvek iný fotograf. Bol pri tom, keď nahrávali svoj prvý album. Bol tam, keď vystupovali a keď sa im stalo niečo významné. A nielenže ich odfotil…

Popri tom stihol pôsobiť na rodnom Slovensku. Karel Gott, či Olga Schoberová, ktorí sa dostali až Hollywoodu stáli pred jeho objektívom. Nešiel sem však kvôli fotografovaniu, ale radšej pomáhal s medzinárodným festival populárnych piesní – Bratislavská lýra. Jeho spolupráca sa začala v polovici 60. rokov stretnutím s Dr. Jánom Siváčkom, riaditeľom festivalu. Pozvánky na festival sa nezískali ľahko, no Dežo poznal každého, kto bol ktokoľvek. On nielenže vedel, kto je na vrchole, ale aj kto sa tam čoskoro dostane a jeho slovo malo pre ľudí váhu. Ak niekomu povedal, že by si nemal nechať ujsť taký a taký festival, brali ho vážne. Keď Brit umelec prišiel do Bratislavy, Dežo prišiel s ním. Roky plynuli, pokračovala Lýra, boli urobené ďalšie fotografie, ale v marci 1986 sa jedna cesta skončila.

… život Dezidera Hoffmanna, muža s osudom, ktorý evokoval skôr dojem filmového scenára než príbeh zo skutočného života.

Dežove míľniky v rokoch

1912

Narodil sa 24. mája v tomto dome v Banskej Štiavnici. Po smrti otca sa s matkou presťahoval do Žiliny, kde navštevoval ľudovú školu a začal študovať na strednej škole. Kým ešte a študent, nastúpil na vojenskú službu do Piešťan.

1930

Vrátil sa do Žiliny, kde sa vyučil za typografa, neskôr odišiel do Prahy. V stovežatom meste pôsobil ako uvádzač (tiketista) v divadle Voskoveca a Wericha a začal so štúdiom žurnalistiky na Akadémii umení.

1932

Stal sa členom štábu kameramana Otta Hellera vo filmovej produkcii AB Studio na Barrandove.

1934

Absolvoval stáž v Paríži v 20th Century Fox Society.

1935

Bol poslaný do Etiópie, kde ako frontový kameraman nakrúcal inváziu Mussoliniho jednotiek.

1936

Po vypuknutí občianskej vojny v Španielsku sa stal členom interbrigadistického novinárskeho hnutia, v spolupráci s Ernestom Hemingwayom a Robertom Capom. Prvého a podobne nemusíme predstavovať Deža, Robert Capa bol aj svetovo znávaný fotograf. Dežo sa oženil so Španielkou, ktorej meno nie je známe a ktorá zomrela na fronte krátko po svadbe. Sám bol počas vojny trikrát zranený.

1939

Tretie zranenie bolo vážne a spôsobilo mu krátkodobú stratu pamäti. Dostal sa do internačného tábora na Francúzskej strane Pyrenejí v St. Cyprien.

1940

Utiekol do Anglicka a pripojil sa k jednotkám československej armády, po ktorej nasledovalo zaradenie do britských ozbrojených síl Kráľovského letectva.

1945

Po vojne sa usadil v Anglicku. Pred koncom vojny sa oženil s Angličankou Lilly s ktorou mal dve deti: dcéru Dolores a syna Davida. Otvoril nahrávacie a fotografické štúdio v Leicestri. Na želanie Josipa Broza Tita nakrútil prvý povojnový dokument o Juhoslávii.

1949

Presťahoval sa do Londýna. Od začiatku 50. rokov občas fotil do novín a časopisov.

1955

Stal sa reportérom hudobného týždenníka Record Mirror. Začal spolupracovať aj s medzinárodnými periodikami ako Cash Box a Billboard, Daily Mirror a News Chronicle. Najprv postavil fotografické štúdio na Gerrard Street, potom ho presunuli na Wardour Street v Londýne.

1962

Prvýkrát sa stretol s Beatles v Liverpoole a stal sa ich dvorným fotografom.

1969

V druhej polovici 60. rokov začal spolupracovať s Bratislavskou lýrou. Dežo Hoffmann pozval množstvo hviezd západnej progresívnej hudby na Bratislavskú lýru na vrchole slávy. Bratislavský festival hostil austrálsku skupinu The Easybeats, nezabudnuteľnú Julie Driscoll so skupinou Trinity Brian Auger, Massiel – víťaza Eurovision Song Contest, legendy ako Tremeloes, The Shadows, americká skupina Beach Boys, superstar Cliff Richard a jedinečná Sandie Shaw. Toto všetko sa udialo v období, keď bolo Československo za železnou oponou. Akoby nás niekto zobral na koncert do Londýna. Vydával obrazové publikácie o Beatles, Rolling Stones, Clio Richard a Shadows. V prvej polovici 80. rokov odišiel do dôchodku, kedy vyprodukoval viac ako milión záberov.

1986

Zomrel 26. marca v Londýne a je pochovaný na židovskom cintoríne v londýnskej štvrti Golders Green. Jeho pohreb zaplatil Sir Paul McCartney.

Svetoznámy fotograf z Banskej Štiavnice, Dezider “Dežo” Hoffmann, nám zanechal inšpirujúci odkaz, ktorý si overil svojím vlastným životom. Aj z našej malej krajiny sa dá s vierou v to, čo nám bolo dané, dostať do veľkého sveta a zapísať sa do histórie. Naše občianske združenie OZ Rodný dom Deža Hoffmanna má za cieľ tento odkaz ďalej šíriť a rozvíjať. Zaklopte v prekrásnej Banskej Štiavnici na dvere “Dežovho domu”, radi vám ich otvoríme.